V TALIANSKYCH DOLOMITOCH

Nedá mi to aby som nenapísal pár riadkov ako ma pozval priateľ Ferko na VHT v Dolomitoch.Prišiel ku mne a vybrali sme sa smerom cez Viedeň do Talianskych Dolomitov. V skorých ranných hodinách sme zaparkovali na parkovisku Pála Favera.

Pohľad z parkoviska na Monte Pelmo

Prvú túru sme si vybrali smerom k Monte Pelmo.Navštívili sme chatu Rifugio Venezia kde sme sa občerstvili a najedli na dlhú celodennú túru.Obišli sme celý masív dookola. Je to úžasná hora a dalo nám to na prvý deň riadne zabrať. Já som nemal takú skúsenosť ako Ferko, lebo je to tam samá suť tak som musel vydať zo seba veľké úsilie. Podarilo sa a som už pre druhý raz  na to pripravený čo budem asi musieť čomu čeliť. Pri návrate k autu som vyhladol a napriek riadnemu pitnému režimu aj vysmädol. Najedli sme sa a vyrazili k nočnému oddychu do Passo Falzarego a tu sme prenocovali. Na druhý deň sme vyrazili a pokračovali smerom Falzarego - Madona di Canpiglio. Prechádzali sme pre mňa po prvý krát úžasnými pre mňa neskutočnými cestami a tunelami.

Keď sme tie tuneli poprechádzali tak sme sa zastavili pri jazere Lago di Fedaia pod Marmoladou to bol neskutočne úžasný pohľad, mohol som tam nechať pomali aj svoje oči. Sú to úžasné pocity keď človek po prvý krát vidí také gigantické plochy.
                                                                             

A teraz pozeráme od jazera Lago di Fedaia na ľadovec Marmolady. Nemali sme to v pláne, ale nedalo nám to aby sme nevystúpili na najvyšší vrchol dolomitov Punta Penia . Bol to zase pre mňa ďalší zážitok a nová skúsenosť do budúcna pre ďalšie výstupy na ktoré sa teším.

        Na vrchole Punta Penia 3343 m.n.m. 







Pre tento rok končím a rozlúčim sa z tohto ročnou sezónou na Slovenských horách.


                                                             HORÁM ZDAR !

Fotografie sú dole na adrese :

https://picasaweb.google.com/110248569179312063126/TalianskoAlino2482011

PRECHOD HREBEŇA VÁPENNEJ 752 m.n.m

26.2.2011 dostal som ponuku ísť na Vápennú,slovo dalo slovo, vybrali sme auto z garáže a hybaj smer Plavecké Podhradie.Po príchode do obce sa vybrali potrebné veci a dali sme sa smerom po žltej značke na Vápennú.

                   

                Miestna časť obce Plavecké Podhradie

O 10.00 hod sme stáli na vrchole Vápennej z neuveriteľným pohľadom na majstrovské dielo mrazíka ktorý sa počas noci dobre snažil,bol to úžasný pohľad na ktorý budeme dlho spomínať a asi aj posledný v tomto zimnom období.

Kochali sme sa týmto úžasom až sa nám nechcelo opustiť toto miesto ktoré bolo až rozprávkové,tak sme to využili aj na pitný režim a dali si dobrého teplého čajíka.Dlho sa nebavíme a pokračujeme po prekrásnom zasneženom a mrázom maľovanom hrebeni Vápennej.Nedá nám tu krásu si nevšimnúť tak na každom kúsku cesty sa pozastavíme a vychutnávame to čo nám príroda dnes nadelila.Je to aj určitou odmenou za našu námahu čo sme museli vynaložiť na výstup až na vrch hrebeňa.Teraz si to už len užívame a vdychujeme každý dúšok tejto krásy.Po chvíli pokračujeme ďalej na zostup k Uhliskám,na chvíľu sa ešte pristavujeme u studničky a o onedlho pri jaskynnom útvare,ktorý sme vždy obchádzali.Pár minut trvalo a sme na Uhliskách,tu si dávame obednú prestávku.

Dojedli sme a vykračujeme ďalej smerom k Mesačnej lúke a naďalej sa nám poskytuje si vychutnať časť prírody v období ktoré ma neuveriteľné čaro.O chvíľu nás čaká vrchol Klokoča.Tuná sa vždy zastavíme je tam zaujímavý rituál,do tohoto kríža si každý v bije klinec.Po krátkom oddychu schádzame smerom dole a bude nasledovať Amonova lúka,ďalej sa pristavujeme pri Krasových jamách a postupujeme malým stúpaním na Pohanskú.Tu sme sa tiež pristavili u studničky a už nás čaká len výstup k Plaveckému hradu.Ešte chvíľku stúpame nahor a začínajú sa objavovať prvý návštevníci hradu.Aj my kráčame rezkejšie aby sme boli skorej u vstupnej brány.

Tak a sme tu aj my a vchádzame do prvého nádvoria,vybaľujeme posledné zásoby z našich batohov a dopíjame posledné zásoby čajíka.Ešte si niečo poobzeráme,po fotíme a chystáme sa na posledný zostup k nášmu zaparkovanému autu.O púšťame hrad a schádzame dole do obce Plavecké Podhradie.Okruh to bol veľmi pekný a v našej spokojnosti.Určite nám to zostane v pamäti a tak isto to bude nezabudnuteľnou rozlúčkou na tohto ročné zimné obdobie.Takéto túre sú výnimočné ktoré nie sú plánované a preto asi aj tento deň bol výnimočne vydarený.Tešíme sa na ďalšie prechody po našich horách a ostávame z pozdravom.

                                                                      HORÁM ZDAR!

Fotografie sú na adrese:

https://picasaweb.google.com/alino1228/VAPENNAROSTUN260211#

SPOMIENKA NA SILVESTROVSKÝ POCHOD

Bol celkom kľudný piatočný deň posledný v roku 31.12.2010.Rozhodli sme sa okamžite a tento krát v trojici vyštartovali autom smerom do Starej Myjavy.Pán Štefan Irša, Jožko Zimka a Alino Strelec.Chodíme pravidelne na tento výstup tak ani teraz sme dlho neváhali a zbalili na cestu pár veci a hybaj.

Po príchode na Starú Myjavu sa zaparkovalo už dosť z ťažkosťami pre nedostatok miesta, ale podarilo sa.Navliekli sa dajaké veci a pomalým krokom sme vyrazili smerom po pri zjazdovke a ďalej do hornej hranice lesa. Kráčali sme smelo tak o chvíľu sa bolo pri rozcestniku Slobodných a pokračovalo sa k Diborovmu pamätníku.Zdĺhavejšia bola cesta po asfaltovú cestu ktorá vedie od Moravskej strany a napokon ten prudký svah čo je z celej cesty najnepríjemnejší ktorý konči až na hrebeni.Keď som vystúpil až k rozcestníku a fotil som bolo vidieť pripravenú hranicu, ktorá sa za určitý čas zapáli.Aby malo to pre moju osobu určitý význam zašiel som si až k Holubýho chate a po chvíli naspäť k vatre.Po mojom návrate sme ešte niečo po fotili a dali sa na zostup aby sme to stihli ešte po svetle.Výlet sa nám vydaril a  všetci boli spokojný. Na druhý rok si to určite zopakujeme.

Foto je dole na adrese :

http://picasaweb.google.com/alino1228/VELKAJAVORINA31122010#

ZAČIATOK SEZÓNY 2011

                                 TROJ KRÁĽOV POCHOD NA ZÁRUBY 768 m.

Po večernom telefonáte bolo jasne že na druhý deň sa pôjde na pochod do Karpát. 6.1.2011 ranným vlakom sme sa zaviezli do Smoleníc a postupovali pešo smerom k obaľovačke. Cesta bola príjemná a pomalými krokmi sme stúpali na hore  k Havranej skale to ešte bolo príjemne len sa postupne zvyšoval náraz vetra. Bolo asi - 2°C , Števo išiel v predu a ja za ním a Zdenko posledný. Na chvíľku sme sa vymenili, nad Havraňou skalou som urobil ešte pár fotiek a to sme sa znova zamenili v poradí. Na Havranici nás už chytil extrém dulo ako sa patrí na poriadnu zimu, pocitová teplota mohla byť - 20°C a to už je čo povedať. Chcel som ešte niečo odfotiť a to mi už zamrzol foťák a to je ponaučenie pre druhy raz daj si foťák do batoha. Z toho plynie že sa každý učí na svojej chybe. Pred nami išli traja turisti z Jablonice, ale tak dulo že stíhalo zaviať ich stopy.

Keď sme zišli do závetia za roscestník pohľadom sme zisťovali kde je dvojkríž. Zo začiatku sme si mysleli že ho zhodil vietor. Po pár minutách sme boli na vrchole, nastalo podávanie rúk a pár úprimných objatí. Zišli sme do závetria posvačili a zapili dobrým čajom. Ešte Zdenkovym foťakom sa urobilo pár záberov a dali sme sa na zostup. Postretli sme partiu mládežníkov  veselých a z veľkym záujmom o turistiku. Pokračovali sme ďalej Čertovým žľabom k Smolenickému zámku a k nádražnej stanici. V reštaurácii na Sedliackom dvore bolo príjemné posedenie. Zážitok to bol veľmi pozitívny na ktorý budeme určite dlho spomínať.

                                                                HORÁM ZDAR !

Fotografie sú dole na adrese :
http://picasaweb.google.com/alino1228/TROJKRALOVPOCHOD#

NARODNA PÚŤ V ŠAŠTÍNE

Púť Sedem bolestnej Panny Márie sa konala 15. septembra tento krát za veľkej účasti veriacich z celého slovenska a aj z okolitých susedných krajín. Účasť za posledné roky bola veľmi hromadná a potešilo to na srdci určite všetkých veriacich i domácich obyvateľov zo Šaštína.

Konečne sa asi  veriaci začali vracať k poslaniu našej ochrankyni celého slovenského národa z nezabudnuteľným odkazom :

    SEDEM BOLESTNÁ PANNA MÁRIA  OCHRANKYŇA SLOVENSKÉHO NÁRODA   

                                          SPIEVA PRE TEBA CELÁ KRAJINA.   

Fotografie sú na adrese dole :

http://picasaweb.google.sk/alino1228/PUTSEDEMBOLESTNEJPANNYMARIEVSASTINE1592010#   

MALE KARPATY - VAPENNA 752m.n.m.

Tento deň nám vyšiel ako na objednávku 9.10.2010. vybrali sme sa autom do Plaveckého Podhradia v trojici, Steve, Zdenko a Alino.

Vybalili sme veci von z kufra auta dali na chrbát a vyrazili smerom po značke k hradu a pokračovali od smerníka na Pohansku. Kochali sa krásnou prírodou našich Karpát. Aj na tomto mieste si určite dobrý turista, teda srdcovkár určite príde na svoje a bude sa cítiť uspokojený prechodom rôznej časti našich Malých Karpát. Pokračovali sme na Báborskú a ďalej ku Krasovým jamám. Na chvíľu bolo si dobré popásť oči Amonovou lúkou ktorá sa nachádza v 650 m.n. výške. Je to pekná podivaná ak sa potichu prikrádate a niečo pekného sa na nej pasie. Na to musíte mať ale príležitosť, ktorú treba využiť lebo sa Vám málo kedy môže podariť niečo na tej lúke vidieť. Pofotili sme niečo zaujímavého a pokračujeme

k hrebeňu na Klokoč.

A robím pekný záber záber na aparát zo Stevom a Zdenkom Na hrebeni. Nie je čo k tomu dodať. Nemá to chyby. Deň je veľmi pekný a na neuverenie sa objavuje aj pomerne dosť turistov aj v zrelom veku čo je veľmi chváli hodné. Je to veľmi dobrý pocit keď sa z niekym stretnete na hrebeni a zdravíte sa z úsmevom, máte lepši pocit ako niekde na ulici. Po krátkom oddychu ideme ďalej a už sa z ľavej strany ukazuje kríž na ktorom je pribitých spústa klincov. Aj mi si nesieme svoje, aby sme si ich tradične vtĺkli do tohto kríža, ktorí nemôžme v žiadnom prípade obísť. Tuna je aj pitný režim trocha niečo pojeme,po fotíme a pôjdeme ďalej. Tak sa aj stalo a pokračujeme smer Uhliská k Božej muke. Chvíľu fotíme a vyberáme sa smerom do hora k Vápennej. Ďalej pokračujeme po hrebeni z krásnymi vápencovými útvarmi a neskutočnými výhľadmi po protiľahlých hrebeňoch.  Netrvá to dlho a o chvíľu sa objavuje samotný vrchol Vápennej 752 m.n..m.

Prichádzame na vrchol a nastáva podávanie rúk a nasledujú spokojne úsmevy. A máme možnosť sa kochať pohľadmi po okolí. Aj rozprava sa poskytla z prítomnými turistkami na ktorých bolo vidieť že sa vyznajú a tak isto prešli dajaký ten kút našej vlasti. Po chvíli oddychu s chadzame kúsok po červenej a zatáčame do pravá na žltú a smer Plavecké Podhradie. Zastavujeme sa v krčme aby sme sa na cestu občerstvili. Z pekného dňa si odnášame pekný zážitok a tešíme sa na ďalší spoločný pochod. Ostávam z pozdravom.

                                                                  HORÁM ZDAR !

Foto dole na adrese:

http://picasaweb.google.sk/alino1228/MALEKARPATYVAPENNA#

Západné Tatry 12.9.2010

Na tento dátum bol až primerane dobrý čas a tak som sa rozhodol z bratom Zdenkom že si prejdeme časť hrebeňa v Západných Tatrách a to Tatliačka - Adamcula. Dĺžka trasy 10.01 km, maximálna výška 2178 m.n.m.Baníkov, minimálna výška 1183 m.n.m. Adamcula. Vyrazili sme od závory zo Zuberca smerom k Tatliakovmu bufetu po asfaltovej ceste.

Keď sme dorazili do bufetu zoznámili sme sa na chate z milými dievčatami dali si čaj a urobili prezentáciu dňa.Po oddychu na chate sme sa vydali smerom do Smutnej doliny a do dobrého prevýšenia na Smutné sedlo. Urobilo sa pár fotiek a pokračovali  sme smerom na hore.

Alino obdivuje Tri Kopy

Dokonca sa nám podaril aj stret zo svišťom. O pár minút sme boli v Smutnom sedle kde bolo už dosť turistov. Ďalej nás čakala exponovaná časť na troch kopách a samotná Hrubá kopa, ktorú nie je možne vôbec podceniť. Počasie nám umožnilo urobiť si pekné fotografie. Opona sa sem tam otvorila a zase zavrela, ale scénar sa opakoval a všetko vyšlo podľa očakávania. Postretali sme milé turistky z Moravy i turistov z Čiech a dokonca zo Žiliny, ktorý poznali aj nášho priateľa Ferka Lonca. Po krátkej rozprave sa pokračovalo ďalej.

Zdenko v exponovanej časti Veľkej Kopy







Teraz nás už čaká ta posledná časť tesne pred Baníkovom. Ešte pár metrov a sme na samotnom vrchole Baníkova z nadmorskou výškou 2178 m. Nastalo veľké objatie a podanie si rúk a vzdanie úcti samotnému vrcholu.

Pár minut oddychu, pitný režim a zostup do sedla a pokračovanie Spálenou dolinou cez sute serpentínami nad Roháčske vodopády. Vchádzame do hornej hranice lesa a prechádzame po chvíli okolo Roháčskeho vodopádu. Samozrejme že fotíme a po pár minutách sme konečne na vytúženej Adamcule. Ešte nás čakalo 17 min zostupu k rampe, kde nás čakal povoz. Takto sa skončila naša celodenná turistika, ktorá sa nám vydarila z veľkou spokojnosťou na oboch stranách. Lúčim sa zo Západnými Tatrami a ostávam z pozdravom.

                                                                   HORÁM ZDAR!

Fotografie z túry sú na odkaze tu :
http://picasaweb.google.sk/alino1228/TATLIACKAADAMCULA1292010#