streda 20. októbra 2010

NARODNA PÚŤ V ŠAŠTÍNE

Púť Sedem bolestnej Panny Márie sa konala 15. septembra tento krát za veľkej účasti veriacich z celého slovenska a aj z okolitých susedných krajín. Účasť za posledné roky bola veľmi hromadná a potešilo to na srdci určite všetkých veriacich i domácich obyvateľov zo Šaštína.

Konečne sa asi  veriaci začali vracať k poslaniu našej ochrankyni celého slovenského národa z nezabudnuteľným odkazom :



    SEDEM BOLESTNÁ PANNA MÁRIA  OCHRANKYŇA SLOVENSKÉHO NÁRODA   
                                          SPIEVA PRE TEBA CELÁ KRAJINA.   


Fotografie sú na adrese dole :






pondelok 18. októbra 2010

MALE KARPATY - VAPENNA 752m.n.m.

Tento deň nám vyšiel ako na objednávku 9.10.2010. vybrali sme sa autom do Plaveckého Podhradia v trojici, Steve, Zdenko a Alino.
Vybalili sme veci von z kufra auta dali na chrbát a vyrazili smerom po značke k hradu a pokračovali od smerníka na Pohansku. Kochali sa krásnou prírodou našich Karpát. Aj na tomto mieste si určite dobrý turista, teda srdcovkár určite príde na svoje a bude sa cítiť uspokojený prechodom rôznej časti našich Malých Karpát. Pokračovali sme na Báborskú a ďalej ku Krasovým jamám. Na chvíľu bolo si dobré popásť oči Amonovou lúkou ktorá sa nachádza v 650 m.n. výške. Je to pekná podivaná ak sa potichu prikrádate a niečo pekného sa na nej pasie. Na to musíte mať ale príležitosť, ktorú treba využiť lebo sa Vám málo kedy môže podariť niečo na tej lúke vidieť. Pofotili sme niečo zaujímavého a pokračujeme
k hrebeňu na Klokoč.
A robím pekný záber záber na aparát zo Stevom a Zdenkom Na hrebeni. Nie je čo k tomu dodať. Nemá to chyby. Deň je veľmi pekný a na neuverenie sa objavuje aj pomerne dosť turistov aj v zrelom veku čo je veľmi chváli hodné. Je to veľmi dobrý pocit keď sa z niekym stretnete na hrebeni a zdravíte sa z úsmevom, máte lepši pocit ako niekde na ulici. Po krátkom oddychu ideme ďalej a už sa z ľavej strany ukazuje kríž na ktorom je pribitých spústa klincov. Aj mi si nesieme svoje, aby sme si ich tradične vtĺkli do tohto kríža, ktorí nemôžme v žiadnom prípade obísť. Tuna je aj pitný režim trocha niečo pojeme,po fotíme a pôjdeme ďalej. Tak sa aj stalo a pokračujeme smer Uhliská k Božej muke. Chvíľu fotíme a vyberáme sa smerom do hora k Vápennej. Ďalej pokračujeme po hrebeni z krásnymi vápencovými útvarmi a neskutočnými výhľadmi po protiľahlých hrebeňoch.  Netrvá to dlho a o chvíľu sa objavuje samotný vrchol Vápennej 752 m.n..m.
Prichádzame na vrchol a nastáva podávanie rúk a nasledujú spokojne úsmevy. A máme možnosť sa kochať pohľadmi po okolí. Aj rozprava sa poskytla z prítomnými turistkami na ktorých bolo vidieť že sa vyznajú a tak isto prešli dajaký ten kút našej vlasti. Po chvíli oddychu s chadzame kúsok po červenej a zatáčame do pravá na žltú a smer Plavecké Podhradie. Zastavujeme sa v krčme aby sme sa na cestu občerstvili. Z pekného dňa si odnášame pekný zážitok a tešíme sa na ďalší spoločný pochod. Ostávam z pozdravom.

                                                                  HORÁM ZDAR !

Foto dole na adrese:



štvrtok 16. septembra 2010

Západné Tatry 12.9.2010

Na tento dátum bol až primerane dobrý čas a tak som sa rozhodol z bratom Zdenkom že si prejdeme časť hrebeňa v Západných Tatrách a to Tatliačka - Adamcula. Dĺžka trasy 10.01 km, maximálna výška 2178 m.n.m.Baníkov, minimálna výška 1183 m.n.m. Adamcula. Vyrazili sme od závory zo Zuberca smerom k Tatliakovmu bufetu po asfaltovej ceste.

























Keď sme dorazili do bufetu zoznámili sme sa na chate z milými dievčatami dali si čaj a urobili prezentáciu dňa.Po oddychu na chate sme sa vydali smerom do Smutnej doliny a do dobrého prevýšenia na Smutné sedlo. Urobilo sa pár fotiek a pokračovali  sme smerom na hore.







Alino obdivuje Tri Kopy









Dokonca sa nám podaril aj stret zo svišťom. O pár minút sme boli v Smutnom sedle kde bolo už dosť turistov. Ďalej nás čakala exponovaná časť na troch kopách a samotná Hrubá kopa, ktorú nie je možne vôbec podceniť. Počasie nám umožnilo urobiť si pekné fotografie. Opona sa sem tam otvorila a zase zavrela, ale scénar sa opakoval a všetko vyšlo podľa očakávania. Postretali sme milé turistky z Moravy i turistov z Čiech a dokonca zo Žiliny, ktorý poznali aj nášho priateľa Ferka Lonca. Po krátkej rozprave sa pokračovalo ďalej.







Zdenko v exponovanej časti Veľkej Kopy







Teraz nás už čaká ta posledná časť tesne pred Baníkovom. Ešte pár metrov a sme na samotnom vrchole Baníkova z nadmorskou výškou 2178 m. Nastalo veľké objatie a podanie si rúk a vzdanie úcti samotnému vrcholu.
Pár minut oddychu, pitný režim a zostup do sedla a pokračovanie Spálenou dolinou cez sute serpentínami nad Roháčske vodopády. Vchádzame do hornej hranice lesa a prechádzame po chvíli okolo Roháčskeho vodopádu. Samozrejme že fotíme a po pár minutách sme konečne na vytúženej Adamcule. Ešte nás čakalo 17 min zostupu k rampe, kde nás čakal povoz. Takto sa skončila naša celodenná turistika, ktorá sa nám vydarila z veľkou spokojnosťou na oboch stranách. Lúčim sa zo Západnými Tatrami a ostávam z pozdravom.

                                                                   HORÁM ZDAR!

Fotografie z túry sú na odkaze tu :
http://picasaweb.google.sk/alino1228/TATLIACKAADAMCULA1292010#


utorok 31. augusta 2010

PRECHOD ČERTOVICA - DONOVALY 11.8.2010

11.8.2010. Vycestoval som z bratom Zdenkom do Hybe a potom z menšími komplikáciami sme sa dostali na Čertovicu. Bol to veľmi zaujímavý začiatok dňa , ktorí
nám určite zostane v pamäti, ale z dobrým koncom. Dnes si nikto  nevyberie, už cestovanie bez svojho povozu je také že sa musíme spoliehať len na naše vlastné kvality zvládnutia vlastnej aktivity ktorú sme si predurčili. Po malej prestávke sa konečne dostávame na Čertovicu a to takým spôsobom že nás tam zaviezla jedna milá pani ktorej sme boli veľmi vďačný. Bohu žiaľ takýchto ľudí sa už málo kde nájde, len asi v končinách pod horami kde sú si ešte ľudia predsa bližší. Po milom rozlúčení nás už na motoreste čakal dobrý guláš a občerstvenie. Posilnili sme sa a vyrazili smer Lajštroch. O pár minut dosť prudkého prevýšenia sa nachádzame na hrebeni západnej časti Nízkych Tatier to je časť Ďumbierská. Pokračujeme ďalej a prechádzame kosodrevinou o chvíľu sme na Rovienkach a kocháme sa krásnym hrebeňom.






Na pravej strane sa objavuje v diaľke v malom opare Kriváň. Prechádzame cez Kraličku do Kumštoveho sedla a tu stretáme mladých turistov čo sme videli z terasy Čertovice keď sme sa posilňovali. Po malej chvíli sa objavuje chata M.R.Štefánika, cieľ nášho dnešného dňa. Tak sme si dali pitný režim a pokračujeme ďalej, chata je na obzore ale nie ešte tak blízo ako sa zdá. Po pár minutach už schádzame dole prudším kopcom k chate.





Nasleduje ubytovanie a potom občerstvenie a objednávka večere a raňajok. Náš prvý deň splnil naše očakávanie a sme spokojný i z dobrým počasím. Ešte pred nočným oddychom sme si vychutnali západ slnka , posedeli na terase a porozprávali z turistami z chaty. Vrátili sa do chaty a dali si dobrý bilinkový čaj a išli k nočnému oddychu. Skoro ráno sme sa pobalili a vybrali smerom na Ďumbier. Pomalým turistickým krokom sme stúpali z nohy na nohu a čo nevidieť sme boli v Krúpovom sedle a zatáčalo sa smerom do pravá. Pred samim vrcholom nás vítali dva kamzíky. O chvíľu sme už stáli u pilónu a fotili sa. Prešli sme k dvoj krížu, urobili foto a kochali sa okolím.To neskutočné ticho nám dodávalo energiu do ďalšieho pochodu.
Zostúlili sme do sedla a dali sa smerom k Demänovskemu sedlu. Na južnej strane sa objavilo Srdiečko a po vyššie horná stanica lanovky Kosodrevina. Z Demänovskeho sedla pokračujeme na hore k Chopku, na južnej strane sa pasie dosť veľké stádo kamzíkov. Zastali sme a fotíme z hora prichádzajú prvý turisti z Čiech. Po chvíli sa míňame zdravíme sa a pokračujeme do dosť prudkého kopca zatáčame do pravá už sa objavuje
Kamenná chata. Blížime sa k chate a už stúpame do nej schodkami.





V chate si tradične objednávame guláš a už dajaké to občerstvenie. Nesmieme zabudnúť na pečiatky. Aby som nezabudol aj pekným spievaním nás privítal slávik. Zdenko mu improvizoval a on samozrejme na to okamžite reagoval. Dojedáme a lúčime sa lebo nás čaká ešte dlhá cesta, vonku stretáme prvých mládežníkov prichádzajúcich zo severnej strany od Lukovej. Zdravíme sa a ideme smer Dereše. Po dvadsiatich minutách sa ešte raz pozerám do zadu a robím si pekné foto Chopka 2024 m. a za nim Najvyšší vrchol Nízkych Tatier Ďumbier 2043 m.
Pokračujeme po derešoch a to je prvý telefonát a nastala zmena a náš pochod budeme musieť skrátiť na dva dni. Uvidíme ako to zvládneme, ale je rozhodnuté. Pokračujeme po Derešoch a stretáme sa z turistami z Moravy, oddychujú svačia zdravíme ich a my kráčame smer sedlo Poľany je toho statočne a cesta nás čaká nekonečná. Asi po trištvrte hodiny sme v Kotliskách a teraz nás čaká ten nekonečný kopec a potom Chabenec. Po chvíli nás niekto dobieha, tesne pod Chabencom je pri nás. Je to mladík zo skupiny z Moravy, ale ten má kondičku konštatuje Zdenko a robí mu vrcholovú fotku. Dodáva možno že ju máš aj v živote poslednú z tohoto kopca. My sa poberáme už konečne dole kopcom a vidíme že sa blížime k útulni na Ďurkovej. A teraz ešte tou strminou a budeme pri nej.
Prichádzame ku chate a vidíme že sa tu chystá kapusta a mäsko k večery, ja som zbehol dole k prameňu pre vodu lebo je to posledná možnosť nabrať vodu. Občerstvili sme sa a lúčime sa, pani chatárka sa nás pýta to chcete dnes spraviť rekord ? Ešte to máte na osem hodín, hovorím jej veď vieme a ona na to veď vy na to máte, premerala nás a z úsmevom sme sa lúčili.Tak a teraz zase do toho kopca, konečne sa blížime na hrebeň. Objavuje sa na pravej strane Šíp a stále putuje s nami. Po chvíli prelietajú nad nami vetrone a piloti nám mávajú na pozdrav. My im zase mávame na pozdrav z dola. A zase nekonečná dlhá cesta na Latiborskú holu a ďalej na veľmi ešte vzdialenú Veľkú Chochulu. No vzali sme si pekné sústo. Nedá sa nič robiť len treba kráčať a dodržiavať pitný režim.
Je to hrebeň nádherný myslím že k tomu nie je treba komentára. A čaká nás Prašiva, je to nekonečne únavný zostup a Hriadľske sedlo stále nikde na obzore, len sen tam som zahliadol elektrické stožiare a zase zmizli. Po dlhej únavnej ceste konečne Hriadeľské sedlo a blíži sa súmrak. Na Kozí chrbát prichádzame už po tme.
Na Koziom chrbáte si dávam čelovú lampu, je pitný režim a pokračujeme na Kečku cez lúku a dole ku pastvinám. Už si koľko krát myslím že sme v hornej hranici lesa, ale les ani zďaleka, konečne sa niečo objavuje. Teraz nás čaká najväčšia skúška tu nie je možné sa pomýliť inak by bolo nepríjemné nájsť cestu a ešte na to tesne pred nami prešiel macko. Cesta je tu vždy rozbitá od lesných strojov treba stým počítať. Keď som zbadal už cestu v dobrom stave vedel som podla pamäti že sa blíži uzávera aj podla hustého značenia na stromoch. Ešte par krát bol pitný režim a zásoby vody sa neuveriteľne míňali. Keď som zbadal vytúženú rampu vedel som že už nás čaká Osada Polianka. Pre druhy krát treba si cestu rozdeliť rozumnejšie, ale kvôli mimoriadnej situácii sme volili tento variant.
Tak a ešte dole a sme konečne na vytúžených Donovaloch. Teraz si zaslúžime dobré jedlo a aspoň plný pohár vody.
Lúčim sa z pekným prechodom západnej časti Nízkych Tatier a teším sa na ďalší pochod.


                                                                 HORÁM ZDAR!

 Fotografie z túry sú na odkaze tu:
 http://picasaweb.google.sk/alino1228/CERTOVICADONOVALY#              

VEĽKÁ FATRA 2.7.2010

Pekného letného rána 2.7.2010 o 6°° hod sme sa z Jankom Otrísalom rozhodli že sa v ranných hodinách vyberieme do Veľkej Fatry. Aj sa tak stalo prišiel autom ku mne A hybaj smer Blatnica, kde sme sa ubytovali u pani Oľgi v penzióne Gader.
Vybalili veci a uložili do skriniek, potom sme si dali prvé tréningové kolo na Muráň a ďalej smer Tlstá. Urobili sme okruh cez jaskyňu Mažarná a ďalej smerom do Gaderskej doliny a pokračovali do Blatnice.







Ďalší deň sme si zvolili Gaderskú a Dedošovú dolinu z výstupom na Kráľovu Studňu. Po dobrom guľaši sme sa vybrali na zostup Blatnickou dolinou do obce Blatnica.
















Posledný deň sme si nechali prechod Necpalskou dolinou na chatu pod Borišovom. Vystúpili na vrchol Borišov, kde sme porobili pekné foto z vynikajúcim výhľadom na Malú Fatru, Martinské hole aj Kľak. Po malej chvíli sme sa dali na zostup Belianskou dolinou do obce Blatná - Dulice. Vyšiel nám pekný predlžený víkend, ktorý si určite zopakujeme.


















                                                 Ostávam s pozdravom Hore zdar!