11.8.2010. Vycestoval som z bratom Zdenkom do Hybe a potom z menšími komplikáciami sme sa dostali na Čertovicu. Bol to veľmi zaujímavý začiatok dňa , ktorí
nám určite zostane v pamäti, ale z dobrým koncom. Dnes si nikto nevyberie, už cestovanie bez svojho povozu je také že sa musíme spoliehať len na naše vlastné kvality zvládnutia vlastnej aktivity ktorú sme si predurčili. Po malej prestávke sa konečne dostávame na Čertovicu a to takým spôsobom že nás tam zaviezla jedna milá pani ktorej sme boli veľmi vďačný. Bohu žiaľ takýchto ľudí sa už málo kde nájde, len asi v končinách pod horami kde sú si ešte ľudia predsa bližší. Po milom rozlúčení nás už na motoreste čakal dobrý guláš a občerstvenie. Posilnili sme sa a vyrazili smer Lajštroch. O pár minut dosť prudkého prevýšenia sa nachádzame na hrebeni západnej časti Nízkych Tatier to je časť Ďumbierská. Pokračujeme ďalej a prechádzame kosodrevinou o chvíľu sme na Rovienkach a kocháme sa krásnym hrebeňom.
Na pravej strane sa objavuje v diaľke v malom opare Kriváň. Prechádzame cez Kraličku do Kumštoveho sedla a tu stretáme mladých turistov čo sme videli z terasy Čertovice keď sme sa posilňovali. Po malej chvíli sa objavuje chata M.R.Štefánika, cieľ nášho dnešného dňa. Tak sme si dali pitný režim a pokračujeme ďalej, chata je na obzore ale nie ešte tak blízo ako sa zdá. Po pár minutach už schádzame dole prudším kopcom k chate.
Nasleduje ubytovanie a potom občerstvenie a objednávka večere a raňajok. Náš prvý deň splnil naše očakávanie a sme spokojný i z dobrým počasím. Ešte pred nočným oddychom sme si vychutnali západ slnka , posedeli na terase a porozprávali z turistami z chaty. Vrátili sa do chaty a dali si dobrý bilinkový čaj a išli k nočnému oddychu. Skoro ráno sme sa pobalili a vybrali smerom na Ďumbier. Pomalým turistickým krokom sme stúpali z nohy na nohu a čo nevidieť sme boli v Krúpovom sedle a zatáčalo sa smerom do pravá. Pred samim vrcholom nás vítali dva kamzíky. O chvíľu sme už stáli u pilónu a fotili sa. Prešli sme k dvoj krížu, urobili foto a kochali sa okolím.To neskutočné ticho nám dodávalo energiu do ďalšieho pochodu.
Zostúlili sme do sedla a dali sa smerom k Demänovskemu sedlu. Na južnej strane sa objavilo Srdiečko a po vyššie horná stanica lanovky Kosodrevina. Z Demänovskeho sedla pokračujeme na hore k Chopku, na južnej strane sa pasie dosť veľké stádo kamzíkov. Zastali sme a fotíme z hora prichádzajú prvý turisti z Čiech. Po chvíli sa míňame zdravíme sa a pokračujeme do dosť prudkého kopca zatáčame do pravá už sa objavuje
Kamenná chata. Blížime sa k chate a už stúpame do nej schodkami.
V chate si tradične objednávame guláš a už dajaké to občerstvenie. Nesmieme zabudnúť na pečiatky. Aby som nezabudol aj pekným spievaním nás privítal slávik. Zdenko mu improvizoval a on samozrejme na to okamžite reagoval. Dojedáme a lúčime sa lebo nás čaká ešte dlhá cesta, vonku stretáme prvých mládežníkov prichádzajúcich zo severnej strany od Lukovej. Zdravíme sa a ideme smer Dereše. Po dvadsiatich minutách sa ešte raz pozerám do zadu a robím si pekné foto Chopka 2024 m. a za nim Najvyšší vrchol Nízkych Tatier Ďumbier 2043 m.
Pokračujeme po derešoch a to je prvý telefonát a nastala zmena a náš pochod budeme musieť skrátiť na dva dni. Uvidíme ako to zvládneme, ale je rozhodnuté. Pokračujeme po Derešoch a stretáme sa z turistami z Moravy, oddychujú svačia zdravíme ich a my kráčame smer sedlo Poľany je toho statočne a cesta nás čaká nekonečná. Asi po trištvrte hodiny sme v Kotliskách a teraz nás čaká ten nekonečný kopec a potom Chabenec. Po chvíli nás niekto dobieha, tesne pod Chabencom je pri nás. Je to mladík zo skupiny z Moravy, ale ten má kondičku konštatuje Zdenko a robí mu vrcholovú fotku. Dodáva možno že ju máš aj v živote poslednú z tohoto kopca. My sa poberáme už konečne dole kopcom a vidíme že sa blížime k útulni na Ďurkovej. A teraz ešte tou strminou a budeme pri nej.
Prichádzame ku chate a vidíme že sa tu chystá kapusta a mäsko k večery, ja som zbehol dole k prameňu pre vodu lebo je to posledná možnosť nabrať vodu. Občerstvili sme sa a lúčime sa, pani chatárka sa nás pýta to chcete dnes spraviť rekord ? Ešte to máte na osem hodín, hovorím jej veď vieme a ona na to veď vy na to máte, premerala nás a z úsmevom sme sa lúčili.Tak a teraz zase do toho kopca, konečne sa blížime na hrebeň. Objavuje sa na pravej strane Šíp a stále putuje s nami. Po chvíli prelietajú nad nami vetrone a piloti nám mávajú na pozdrav. My im zase mávame na pozdrav z dola. A zase nekonečná dlhá cesta na Latiborskú holu a ďalej na veľmi ešte vzdialenú Veľkú Chochulu. No vzali sme si pekné sústo. Nedá sa nič robiť len treba kráčať a dodržiavať pitný režim.
Je to hrebeň nádherný myslím že k tomu nie je treba komentára. A čaká nás Prašiva, je to nekonečne únavný zostup a Hriadľske sedlo stále nikde na obzore, len sen tam som zahliadol elektrické stožiare a zase zmizli. Po dlhej únavnej ceste konečne Hriadeľské sedlo a blíži sa súmrak. Na Kozí chrbát prichádzame už po tme.
Na Koziom chrbáte si dávam čelovú lampu, je pitný režim a pokračujeme na Kečku cez lúku a dole ku pastvinám. Už si koľko krát myslím že sme v hornej hranici lesa, ale les ani zďaleka, konečne sa niečo objavuje. Teraz nás čaká najväčšia skúška tu nie je možné sa pomýliť inak by bolo nepríjemné nájsť cestu a ešte na to tesne pred nami prešiel macko. Cesta je tu vždy rozbitá od lesných strojov treba stým počítať. Keď som zbadal už cestu v dobrom stave vedel som podla pamäti že sa blíži uzávera aj podla hustého značenia na stromoch. Ešte par krát bol pitný režim a zásoby vody sa neuveriteľne míňali. Keď som zbadal vytúženú rampu vedel som že už nás čaká Osada Polianka. Pre druhy krát treba si cestu rozdeliť rozumnejšie, ale kvôli mimoriadnej situácii sme volili tento variant.
Tak a ešte dole a sme konečne na vytúžených Donovaloch. Teraz si zaslúžime dobré jedlo a aspoň plný pohár vody.
Lúčim sa z pekným prechodom západnej časti Nízkych Tatier a teším sa na ďalší pochod.
HORÁM ZDAR!
Fotografie z túry sú na odkaze tu:
http://picasaweb.google.sk/alino1228/CERTOVICADONOVALY#
