V TALIANSKYCH DOLOMITOCH

Nedá mi to aby som nenapísal pár riadkov ako ma pozval priateľ Ferko na VHT v Dolomitoch.Prišiel ku mne a vybrali sme sa smerom cez Viedeň do Talianskych Dolomitov. V skorých ranných hodinách sme zaparkovali na parkovisku Pála Favera.

Pohľad z parkoviska na Monte Pelmo

Prvú túru sme si vybrali smerom k Monte Pelmo.Navštívili sme chatu Rifugio Venezia kde sme sa občerstvili a najedli na dlhú celodennú túru.Obišli sme celý masív dookola. Je to úžasná hora a dalo nám to na prvý deň riadne zabrať. Já som nemal takú skúsenosť ako Ferko, lebo je to tam samá suť tak som musel vydať zo seba veľké úsilie. Podarilo sa a som už pre druhý raz  na to pripravený čo budem asi musieť čomu čeliť. Pri návrate k autu som vyhladol a napriek riadnemu pitnému režimu aj vysmädol. Najedli sme sa a vyrazili k nočnému oddychu do Passo Falzarego a tu sme prenocovali. Na druhý deň sme vyrazili a pokračovali smerom Falzarego - Madona di Canpiglio. Prechádzali sme pre mňa po prvý krát úžasnými pre mňa neskutočnými cestami a tunelami.

Keď sme tie tuneli poprechádzali tak sme sa zastavili pri jazere Lago di Fedaia pod Marmoladou to bol neskutočne úžasný pohľad, mohol som tam nechať pomali aj svoje oči. Sú to úžasné pocity keď človek po prvý krát vidí také gigantické plochy.
                                                                             

A teraz pozeráme od jazera Lago di Fedaia na ľadovec Marmolady. Nemali sme to v pláne, ale nedalo nám to aby sme nevystúpili na najvyšší vrchol dolomitov Punta Penia . Bol to zase pre mňa ďalší zážitok a nová skúsenosť do budúcna pre ďalšie výstupy na ktoré sa teším.

        Na vrchole Punta Penia 3343 m.n.m. 







Pre tento rok končím a rozlúčim sa z tohto ročnou sezónou na Slovenských horách.


                                                             HORÁM ZDAR !

Fotografie sú dole na adrese :

https://picasaweb.google.com/110248569179312063126/TalianskoAlino2482011

PRECHOD HREBEŇA VÁPENNEJ 752 m.n.m

26.2.2011 dostal som ponuku ísť na Vápennú,slovo dalo slovo, vybrali sme auto z garáže a hybaj smer Plavecké Podhradie.Po príchode do obce sa vybrali potrebné veci a dali sme sa smerom po žltej značke na Vápennú.

                   

                Miestna časť obce Plavecké Podhradie

O 10.00 hod sme stáli na vrchole Vápennej z neuveriteľným pohľadom na majstrovské dielo mrazíka ktorý sa počas noci dobre snažil,bol to úžasný pohľad na ktorý budeme dlho spomínať a asi aj posledný v tomto zimnom období.

Kochali sme sa týmto úžasom až sa nám nechcelo opustiť toto miesto ktoré bolo až rozprávkové,tak sme to využili aj na pitný režim a dali si dobrého teplého čajíka.Dlho sa nebavíme a pokračujeme po prekrásnom zasneženom a mrázom maľovanom hrebeni Vápennej.Nedá nám tu krásu si nevšimnúť tak na každom kúsku cesty sa pozastavíme a vychutnávame to čo nám príroda dnes nadelila.Je to aj určitou odmenou za našu námahu čo sme museli vynaložiť na výstup až na vrch hrebeňa.Teraz si to už len užívame a vdychujeme každý dúšok tejto krásy.Po chvíli pokračujeme ďalej na zostup k Uhliskám,na chvíľu sa ešte pristavujeme u studničky a o onedlho pri jaskynnom útvare,ktorý sme vždy obchádzali.Pár minut trvalo a sme na Uhliskách,tu si dávame obednú prestávku.

Dojedli sme a vykračujeme ďalej smerom k Mesačnej lúke a naďalej sa nám poskytuje si vychutnať časť prírody v období ktoré ma neuveriteľné čaro.O chvíľu nás čaká vrchol Klokoča.Tuná sa vždy zastavíme je tam zaujímavý rituál,do tohoto kríža si každý v bije klinec.Po krátkom oddychu schádzame smerom dole a bude nasledovať Amonova lúka,ďalej sa pristavujeme pri Krasových jamách a postupujeme malým stúpaním na Pohanskú.Tu sme sa tiež pristavili u studničky a už nás čaká len výstup k Plaveckému hradu.Ešte chvíľku stúpame nahor a začínajú sa objavovať prvý návštevníci hradu.Aj my kráčame rezkejšie aby sme boli skorej u vstupnej brány.

Tak a sme tu aj my a vchádzame do prvého nádvoria,vybaľujeme posledné zásoby z našich batohov a dopíjame posledné zásoby čajíka.Ešte si niečo poobzeráme,po fotíme a chystáme sa na posledný zostup k nášmu zaparkovanému autu.O púšťame hrad a schádzame dole do obce Plavecké Podhradie.Okruh to bol veľmi pekný a v našej spokojnosti.Určite nám to zostane v pamäti a tak isto to bude nezabudnuteľnou rozlúčkou na tohto ročné zimné obdobie.Takéto túre sú výnimočné ktoré nie sú plánované a preto asi aj tento deň bol výnimočne vydarený.Tešíme sa na ďalšie prechody po našich horách a ostávame z pozdravom.

                                                                      HORÁM ZDAR!

Fotografie sú na adrese:

https://picasaweb.google.com/alino1228/VAPENNAROSTUN260211#

SPOMIENKA NA SILVESTROVSKÝ POCHOD

Bol celkom kľudný piatočný deň posledný v roku 31.12.2010.Rozhodli sme sa okamžite a tento krát v trojici vyštartovali autom smerom do Starej Myjavy.Pán Štefan Irša, Jožko Zimka a Alino Strelec.Chodíme pravidelne na tento výstup tak ani teraz sme dlho neváhali a zbalili na cestu pár veci a hybaj.

Po príchode na Starú Myjavu sa zaparkovalo už dosť z ťažkosťami pre nedostatok miesta, ale podarilo sa.Navliekli sa dajaké veci a pomalým krokom sme vyrazili smerom po pri zjazdovke a ďalej do hornej hranice lesa. Kráčali sme smelo tak o chvíľu sa bolo pri rozcestniku Slobodných a pokračovalo sa k Diborovmu pamätníku.Zdĺhavejšia bola cesta po asfaltovú cestu ktorá vedie od Moravskej strany a napokon ten prudký svah čo je z celej cesty najnepríjemnejší ktorý konči až na hrebeni.Keď som vystúpil až k rozcestníku a fotil som bolo vidieť pripravenú hranicu, ktorá sa za určitý čas zapáli.Aby malo to pre moju osobu určitý význam zašiel som si až k Holubýho chate a po chvíli naspäť k vatre.Po mojom návrate sme ešte niečo po fotili a dali sa na zostup aby sme to stihli ešte po svetle.Výlet sa nám vydaril a  všetci boli spokojný. Na druhý rok si to určite zopakujeme.

Foto je dole na adrese :

http://picasaweb.google.com/alino1228/VELKAJAVORINA31122010#

ZAČIATOK SEZÓNY 2011

                                 TROJ KRÁĽOV POCHOD NA ZÁRUBY 768 m.

Po večernom telefonáte bolo jasne že na druhý deň sa pôjde na pochod do Karpát. 6.1.2011 ranným vlakom sme sa zaviezli do Smoleníc a postupovali pešo smerom k obaľovačke. Cesta bola príjemná a pomalými krokmi sme stúpali na hore  k Havranej skale to ešte bolo príjemne len sa postupne zvyšoval náraz vetra. Bolo asi - 2°C , Števo išiel v predu a ja za ním a Zdenko posledný. Na chvíľku sme sa vymenili, nad Havraňou skalou som urobil ešte pár fotiek a to sme sa znova zamenili v poradí. Na Havranici nás už chytil extrém dulo ako sa patrí na poriadnu zimu, pocitová teplota mohla byť - 20°C a to už je čo povedať. Chcel som ešte niečo odfotiť a to mi už zamrzol foťák a to je ponaučenie pre druhy raz daj si foťák do batoha. Z toho plynie že sa každý učí na svojej chybe. Pred nami išli traja turisti z Jablonice, ale tak dulo že stíhalo zaviať ich stopy.

Keď sme zišli do závetia za roscestník pohľadom sme zisťovali kde je dvojkríž. Zo začiatku sme si mysleli že ho zhodil vietor. Po pár minutách sme boli na vrchole, nastalo podávanie rúk a pár úprimných objatí. Zišli sme do závetria posvačili a zapili dobrým čajom. Ešte Zdenkovym foťakom sa urobilo pár záberov a dali sme sa na zostup. Postretli sme partiu mládežníkov  veselých a z veľkym záujmom o turistiku. Pokračovali sme ďalej Čertovým žľabom k Smolenickému zámku a k nádražnej stanici. V reštaurácii na Sedliackom dvore bolo príjemné posedenie. Zážitok to bol veľmi pozitívny na ktorý budeme určite dlho spomínať.

                                                                HORÁM ZDAR !

Fotografie sú dole na adrese :
http://picasaweb.google.com/alino1228/TROJKRALOVPOCHOD#